Farnosť

Rímskokatolícka farnosť Sedlice patrí do dekanátu Prešov – Západ a s ostatnými farnosťami tohto dekanátu do Košickej arcidiecézy. Od júla 2023 je správcom farnosti ThLic. František Slovák. Informácie z histórie a zo života farnosti vrátane aktualizovaných oznamov sú dostupné na webovom sídle farnostsedlice.sk.

Počiatočné dejiny farnosti Sedlice

Prvá relevantná písomná zmienka o náboženskom živote obce je zaznačená v súpisoch vyberačov pápežských desiatkov, ktorí vyberali cirkevnú daň, v období rokov 1332 – 1337. Vtedy sa v Sedliciach prvýkrát spomínajú rímskokatolícki kňazi Ján a po ňom Štefan. Kostol tu zrejme postavili zemepáni Abovci z Drienova v 13. alebo začiatkom 14. storočia. Farníci, ktorí tvorili aj administratívnu obec, boli zoskupení v samostatnej cirkevnej obci, pretože v susedných obciach, t. j. v Suchej Doline, Miklušovciach, Klenove a Bajerove, pôsobili v tom čase iní rímskokatolícki kňazi. Významný pohyb v náboženskom živote obce nastal okolo roku 1580, keď farníci pod vplyvom zemepána a zrejme aj miestneho kňaza prijali učenie, ktoré hlásal Martin Luther. Najneskôr v roku 1589 už v obci pôsobil evanjelický kazateľ. Kostol, fara a škola sa tak automaticky dostali do vlastníctva protestantov. Sedlice boli evanjelickou farnosťou približne do roku 1702. Okolo roku 1715 zásluhou zemepána a grófa Jozefa Sentivániho prestúpili obyvatelia obce späť na rímskokatolícke vierovyznanie. Podľa vizitačného dekrétu z roku 1814 v Sedliciach, Miklušovciach a Klenove katolíkov latinského rítu prevyšovali počtom gréckokatolíci. Katolíci oboch obradov navzájom slávili sviatky, t. j. okrem vlastných sviatkov katolíci latinského obradu svätili aj gréckokatolícke sviatky a naopak, gréckokatolíci slávili aj rímskokatolícke sviatky.

Požiar a stavba nového kostola

Vážnou udalosťou, ktorá nezvratne ovplyvnila dejiny farnosti, bol požiar, ktorý vypukol 6. augusta 1824 a ktorý bol taký veľký, že zničil celú obec. Zhorela fara, hospodárske budovy aj kostol. Z kostola sa farárovi a jeho pomocníkom podarilo zachrániť len tri obrazy, liturgické odevy, dva malé prenosné oltáre, svätostánok a svietniky. Zhorela aj drevená zvonica a rozliali sa zvony. Farníci na novostavbu použili kamene z múrov pôvodného kostola, ale dovážali aj nové, ktoré zrejme lámali v katastri obce. S výkopom základov začali zhruba v apríli 1858. Postavili pomerne dlhú loď, polygonálne presbytérium so sakristiou a pred loďou z kameňa murovanú vežu. V januári 1859 bol už kostol stavebne dokončený, ale bolo potrebné zaobstarať jeho vnútorné zariadenie. Oltár a katedru postavil prešovský sochár Gustáv Zempliner, oltárne obrazy namaľoval Jozef Gaľavský zo Solivaru. 7. augusta 1859 prešovský dekan Ján Čukár vykonal slávnostnú posviacku kostola a zasvätil ho sviatku Premenenia Pána. Za pôsobenia vtedajšieho farára Jána Libera bola v rokoch 1876 – 1877 postavená aj murovaná fara, ktorá po úpravách stojí dodnes. Stavebné úpravy, ktoré zmenili pôdorys kostola do tvaru kríža, učinili vtedajší farníci tak, že k hlavnej lodi dobudovali bočné prístavby, prvú v roku 1966 a druhú o rok neskôr.

Najnovšie dejiny a súčasnosť farnosti

Počas pôsobenia farára Mgr. Marka Hudačka (1997 – 2002) prebiehala generálna rekonštrukcia kostola, pri ktorej boli vymenené okná aj dvere, strop nad hlavnou loďou, obetný stôl a krstiteľnica, znížená úroveň podlahy pred svätyňou a v bočných prístavbách, v celom interiéri položená nová dlažba, rozšírené otvory do prístavieb a zhotovené nové lavice. Renovácia sa začala v roku 1999 a 10. februára 2001 košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč vykonal posviacku rekonštruovaného kostola. 13. mája v tom istom roku sa konali primície prvého rímskokatolíckeho kňaza pochádzajúceho z našej farnosti Mgr. Petra Timka, v súčasnosti provinciála slovenskej saleziánskej provincie. Za pôsobenia farára ThDr. Jozefa Heskeho, PhD. (2002 – 2009) dosiahol zenit svojich aktivít spevácky zbor Metanoia a začal vychádzať informačný list Farské schody. Boli to práve schody ku kostolu, ktoré v rokoch 2006 prešli generálnou opravou. Začiatkom februára 2009 sa vo farnosti uskutočnili nateraz posledné ľudové misie, ktoré viedli otcovia kapucíni z Bratislavy. V marci 2009 boli dokončené práce na maľbe interiéru kostola a reštaurované reliktné pôvodné nástenné maľby, ktoré vytvoril v roku 1918 akademický maliar Jozef Hanula a ich premaľby urobil v 50. rokoch 20. storočia prešovský maliar Mikuláš Jordán. Od júla 2009 pôsobil vo farnosti farár Mgr. Jozef Kandráč, ktorý vykonal rozsiahle rekonštrukčné práce na budove fary a kostola, ako aj v rámci areálu. Z veľkého množstva aktivít treba spomenúť najmä maľbu fasády kostola a fary (2011) a na nej výmenu okien a dverí (2009 a 2010), výstavbu parkovísk pri kostole (2009 a 2018), výstavbu Krížovej cesty (2012), Lurdskej jaskyne (2013) a pri nej osadenie ružencových tabúľ (2019), vybudovanie chodníka (2013) a montovaných garáží (2017), rekonštrukciu zvonov (2015 a 2016), inštalovanie zvonkohry vo veži kostola (2018), náter strechy kostola a zakúpenie nových stoličiek do chrámu (2019), ako aj položenie asfaltu na hornom parkovisku a na príjazdovej ceste ku kostolu (2020). Z donačnej činnosti duchovného otca hodno zaznamenať darovanie a požehnanie obrazu Božieho milosrdenstva z príležitosti 10. výročia posvätenia chrámu (2011), obrazu pápeža Jána Pavla II. z príležitosti jeho blahorečenia (2011), obrazu sv. sestry Faustíny Kowalskej (2015) a prinesenie relikvií prvého stupňa tejto svätice z Krakowa do farnosti (2016), ako aj darovanie a požehnanie obrazu sv. Šarbela (2019). Z pastoračných aktivít vyzdvihneme zasvätenie farnosti Fatimskej Panne Márii v roku 2011.