Mons. Ján Krajňák

Mons. Mgr. Ján Krajňák, titulárny kanonik, emeritný prodekan Gréckokatolíckej cirkvi a čestný dekan Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty Univerzity PU v Prešove, sa narodil 10. júla 1924 v Sedliciach. Vyrastal so štyrmi súrodencami v roľnícko-robotníckej rodine. Teologické štúdiá začal na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove v rokoch 1944 – 1945. Po ukončení druhého ročníka pokračoval na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. Absolutórium z teológie získal 7. júla 1949. Pokračoval v štúdiách na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, odbor slovenčina – filozofia. Súčasne bol zamestnaný v Jazykovednom ústave SAV na Dialektologickom oddelení ako pomocná vedecká sila. V päťdesiatych rokoch z ideovo-kádrových dôvodov ho ako absolventa teológie vylúčili. V novembri 1951 nastúpil na základnú vojenskú službu, ale po dvoch mesiacoch bol zo zdravotných dôvodov prepustený. Zamestnal sa v Ústave právneho lekárstva v Bratislave ako knihovník.

Ťažisko jeho práce predstavovalo rozvíjanie možností teologického štúdia pre mladých, ktorí o to prejavovali záujem, v krúžku Dielo kňazských povolaní. Pre totalitný systém to nebolo vhodné, a v júni 1952 bol vzatý do vyšetrovacej väzby. 30. apríla 1954 bol odsúdený na 5 a pol roka odňatia slobody a straty občianskych práv. Spolu s ďalšími nespravodlivo väznenými vytvorili komunitu na vzdelávanie, na ktorej sa Mons. Ján aktívne zúčastňoval. V čase totality nebolo jednoduché vykonávať túto rozvetvenú duchovno-pastiersku činnosť, ako ani plniť si svoje občiansko-pracovné povinnosti. V tejto náročnej práci nemožno neuviesť pomoc jeho rodiny, najmä manželky Heleny, rodenej Jurkovej. Oženil sa s ňou v novembri 1957 v Obišovciach. Keby neboli obidvaja pevne zakotvení vo viere v Boha, sotva by mohli toto všetko úspešne vykonávať a ešte sa aj venovať výchove troch synov Jána, Stanislava a Mariána. Od júla 1990 sa zúčastňoval na obnove teologického štúdia v Prešove. Spolu s doc. ThDr. Vladimírom Poláčkom a Mons. Mgr. Jozefom Tóthom sa podieľal na zriadení Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty. Až do roku 1995 bol jej prvým prodekanom pre vedu, výskum, edičnú činnosť a zahraničné styky. Neskoršie sa stal čestným dekanom Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty so sídlom v Prešove. Prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka ho vymenoval za súdneho vikára, za člena liturgickej komisie, za titulárneho kanonika prešovskej diecézy, za riaditeľa biskupského úradu v Prešove. Akreditačnou komisiou vlády SR bol menovaný za predsedu pracovnej skupiny pre humanitné a historické vedy na vysokých školách. Ďalej mu bola udelená strieborná medaila UPJŠ v Košiciach, pamätná medaila pri príležitosti 180. výročia založenia gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove a pamätná medaila ako ocenenie osobnej obety prinesenej za slovenský národ počas totalitného systému. Iste najcennejšie ocenenie sa mu dostalo od pápeža Jána Pavla II., keď mu 12. augusta 1992 udelil titul Monsignore.

Mons. Ján Krajňák je autorom zbierky básní Áno a nie, ktorú napísal ešte vo väzení pod číslom AO-34568. Napísal veľa článkov a štúdií, ktoré uverejňoval v gréckokatolíckych kalendároch a v časopise Slovo. Pracoval na liturgickom preklade stálych častí liturgie svätého Jána Zlatoústeho. Spektrum jeho aktivít, činností a záujmov je široké, a tak podať o ňom ucelený obraz si vyžaduje väčší priestor. Zomrel 25. februára 2005, pochovaný je na cintoríne v Sedliciach.