Mgr. Metod Kaľavský

Stredoškolský učiteľ, okresný školský inšpektor, robotník v železiarňach, folklorista, funkcionár Matice slovenskej, človek, ktorý prekonal kamenistú cestu životom v štyroch spoločenských formáciách.

Detstvo prežil v prvej Československej republike ako žiak národnej školy v Sedliciach a žiak meštianskej školy v Gelnici (1930 – 1939). Stredoškolské vzdelanie získal v Slovenskom štáte na Učiteľskej akadémii v Prešove (1940 – 1945). V povojnovej Československej republike si kvalifikáciu rozšíril o odbor slovenský jazyk, zemepis a dejepis. Ako učiteľ a neskôr riaditeľ Strednej školy v Sedliciach (1945 – 1951) významnou mierou prispel k rozvoju školstva, spoločenského a kultúrneho života v rodnej obci. Rodáci si s úctou a uznaním spomínajú na jeho organizačné a riadiace aktivity nielen pri zakladaní a rozvoji strednej školy, ale aj na aktivity nad rámec jeho učiteľských a riaditeľských povinností.

Išlo najmä o jeho národovecký a patriotický entuziazmus zameraný na povojnový rozvoj obce, keď sa zaslúžil o elektrifikáciu obce, pravidelnú autobusovú dopravu, zavedenie rozhlasu, miestneho kina či o vybudovanie kúpaliska a jeho sprevádzkovanie. Nie menej významné boli jeho aktivity spojené s osvetovou a kultúrnou činnosťou prevažne mladých občanov obce Sedlice, a to v Sdružení katolíckej mládeže, ochotníckom Divadelnom krúžku Poľana či v mužskom Folklórnom súbore Sedličan, ktorý založil v roku 1983 a viedol ho do roku 1986. Medzi jeho významné aktivity patrí aj autorstvo scenára televízneho filmu Šarišské Vianoce, ktorý bol nakrútený za jeho spolupôsobenia v Sedliciach a v Československej televízii vysielaný pod názvom Slamená krása v roku 1985.

Po odmietnutí príkazu komunistickej strany založiť jednotné roľnícke družstvo v obci bol z funkcie riaditeľa školy odvolaný (1951) a musel opustiť Prešovský okres. S nemalými problémami získal miesto učiteľa na druhej základnej škole v Bardejove. V štúdiu popri zamestnaní na Vyššej pedagogickej škole v Prešove (1958 – 1960) si doplnil kvalifikáciu o predmet pracovná výchova. Svojou komunikatívnosťou, presvedčivou organizátorskou mobilitou a odbornými schopnosťami sa vypracoval na zástupcu riaditeľa jedenásťročnej strednej školy, neskôr na okresného školského inšpektora a vedúceho Okresného pedagogického strediska v Bardejove (1953 – 1970).

V roku 1975 absolvoval štúdium somatopédie na Pedagogickej fakulte UK v Trnave. Po verejnom odsúdení vstupu armád Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v roku 1968 a po nástupe normalizácie ho komunistická strana poslala (1971) na prevýchovu do Východoslovenských železiarní, kde bol nútený zotrvať 15 rokov, až do svojho odchodu do dôchodku (1986). V roku veľkého spoločenského obratu (1989) sa s ním opäť stretávame v centre politického diania na niekoľkých úsekoch spoločenského života v Bardejove. Jeho aktivita najvýznamnejšie zarezonovala v obnovenom matičnom hnutí horného Šariša iniciovaním a podporou rozvoja ľudových tradícií a hudobno-folklórneho hnutia, najmä Hornošarišských piesní a tancov v Raslaviciach. Ako člen najvyšších orgánov Matice slovenskej v Bratislave a funkcionár regionálnych matičných štruktúr sa rozhodujúcim spôsobom zaslúžil o vybudovanie Cyrilo-metodského pamätníka na okraji Bardejova. Zomrel 14. apríla 2011, pochovaný je na cintoríne v Bardejove.