Poľovnícke združenie

Prvé písomné zmienky o organizovanom poľovníctve sú z roku 1936, keď bol založený Lovecký spolok, ktorého revír siahal od Suchej Doliny až po Čiernu horu. Do roku 1950, keď začali byť poľovné revíry schvaľované štátnymi orgánmi pre poľovnícke združenia, pribúdali poľovníci aj v Sedliciach. V roku 1973 zanikol pôvodný revír a na katastrálnom území obcí Sedlice, Suchá Dolina, Ľubovec, Radatice, Janov, Bzenov, Rokycany, Bajerov a Kvačany vznikol revír s výmerou 4 000 ha, ktorý malo prenajaté Poľovnícke združenie Sopotnica v Sedliciach. V roku 1994 bol tento revír znovu rozdelený, pre PZ Sopotnica bol vytvorený revír s výmerou 2 500 ha, a to na katastrálnom území obcí Sedlice, Suchá Dolina, Ľubovec, Bzenov, Rokycany a Kvačany. Na tomto území vykonáva právo poľovníctva v súčasnosti 25 členov. Výbor PZ pracuje v tomto zložení: Stanislav Kotulič – predseda, Ing. Anton Priščák – podpredseda, Ing. Jozef Novák – tajomník, Ing. Igor Dubecký – poľovný hospodár, Anton Paločko – finančný hospodár a Jozef Malinovský – kontrolór.

Prvoradou úlohou poľovníkov je starostlivosť o zver a zlepšovanie jej životných podmienok. Na celej ploche revíru sú pravidelne rozmiestnené krmidlá pre srnčiu zver a soliská, ktoré členovia združenia dopĺňajú podľa potreby. Intenzívna starostlivosť o zver a okolitú prírodu sa prejavuje v úživnosti poľovného revíru. Odmenou za vynaloženú námahu sú okrem pocitu dobre vykonanej práce aj hodnotné úlovky. Členovia sedlického združenia sa venujú činnostiam súvisiacim s výkonom práva poľovníctva v revíre a svoju činnosť sa snažia zviditeľniť aj organizovaním podujatí. Za zmienku stojí napríklad každoročné júnové spoločenské podujatie v mesiaci poľovníctva či organizácia duričských skúšok poľovne upotrebiteľných psov. V súčasnosti má poľovnícke združenie od Štátnych lesov prenajatú hájovňu Olájoš, nachádzajúcu sa v údolí potoka Sopotnica, ktorú členovia využívajú na schôdze a na ubytovanie.

Životné prodtredie, ktoré nás obklopuje, je v súčasnosti už priveľmi pozmenené ľudskou činnosťou. Poľovníci vidia, že súčasná krajina má z pohľadu prirodzeného životného priestoru pre zver veľa nedostatkov, preto preberajú úlohu nástroja, ktorý vďaka nezištnej odhodlanosti veľkého množstva ľudí môže výrazne pomôcť pri zlepšovaní a ochrane životného prostredia pre voľne žijúce živočíchy. Aj keď sa na Slovensku ešte stále môžeme pýšiť výskytom všetkých troch veľkých šeliem, tie už nedokážu pôsobiť ako regulátor početnej divožijúcej zveri. Začína sa tu tiež prejavovať potreba nahradiť rozumným spôsobom to, čo niekedy zabezpečovali tieto šelmy, a to je aj jedna zo základných funkcií moderného poľovníctva. Ekologické poľovníctvo je rozvíjané na princípoch trvalej udržateľnosti a ochrany prírody. Poľovníctvo zároveň nepriamo prispieva k zvyšovaniu rekreačnej hodnoty lesov pre verejnosť.