História

Najstaršia história

Prvá písomná zmienka o obci Sedlice pochádza z roku 1329. V písomnostiach od 14. storočia sa vyskytuje pod názvom Sedlice vo viacerých ortografických obmenách, napr. Selic, Telic, Sedlicz, Sedlicze, Sednicha (1386), Tedleche (1427), Sedlicze (1773). Názov korení v slove sedlo a vyjadruje skutočnosť, že tu oddávna sedelo, teda sídlilo obyvateľstvo. Odvodzuje sa aj od toho, že Sedlice ležia v údolí, ktoré je ako sedlo. V roku 1332 drienovskí šľachtici predali Sedlice s Miklušovcami a Klenovom palatínovi Vilermovi Drugethovi. Drugethovcom patrili len krátko, lebo už pred rokom 1370 boli majetkom kráľa. Kráľ Žigmund ich v roku 1386 daroval šľachticovi Jánovi z Drienova. Napriek tejto donácii ich ten istý kráľ v roku 1391 daroval šľachticom zo Sečoviec, ktorým patrili aj v prvej polovici 15. storočia. Od roku 1460 a v prvej polovici 16. storočia boli v držbe Zápoľskovcov. Po krátkom období koncom prvej polovice 16. storočia, keď boli v držbe Košíc, a v druhej polovici 16. storočia postupne patrili šľachticom Salmovcom (Grófovcom) a Thurzovcom. O miestnych obyvateľoch sa uvádza, že boli známi ako stolári, kolári, drevorubači a povozníci. Chovali však aj dobytok, pálili vápno a obchodovali s obilím, no hlavnou činnosťou, ku ktorej ich predurčovali okolité lesy, bolo spracúvanie dreva. Poukazuje na to aj erb obce s postavou drevorubača. V rokoch 1567 a 1588 tu žilo 17, resp. 8 želiarskych domácností. Ich počet sa v druhej polovici 16. storočia zmenšoval.

Novoveká história

Okolo roku 1600 boli Sedlice stredne veľkou dedinou. Okrem miestneho farára tu žili len poddaní, ktorí obývali 30 domov. Stál tu kostol, fara, škola a zrejme aj mlyn. Od polovice 17. storočia sa ako vlastníci Sedlíc spomínajú Čákiovci, v priebehu druhej polovice toho istého storočia žili v obci príslušníci viacerých ďalších šľachtických rodín, napríklad Kapyovci, Melczerovci či Kručayovci. Na začiatku 18. storočia decimovali obyvateľstvo doznievajúce protihabsburské stavovské povstania i morové epidémie. Tie si medzi vyhladovaným obyvateľstvom vyberali vysokú daň napr. v rokoch 1713 či 1721. V roku 1787 mala obec 81 domov, v ktorých žilo 617 obyvateľov. Pri požiari, ktorý zachvátil obec v roku 1824, zhorel aj kostol. Centrom náboženského života sa potom stal nový kostol, ktorý farníci dokončili v roku 1859, centrom kultúry a vzdelávania sa stala škola, ktorú si obyvatelia postavili v roku 1899. Na začiatku 20. storočia sa obec nachádzala v prešovskom obvode a mala 647 obyvateľov v 134 domoch. Najbližšiu poštu mali Sedličania v Mereticiach, telegrafnú stanicu v Malej Lodine. Pozemková kniha, daňový úrad a súd boli v Prešove. Zavádzanie nových technických a výrobných postupov do poľnohospodárstva prinieslo pozitívne, ale aj negatívne zmeny, a to najmä vysťahovalectvo. V roku 1924 obyvatelia založili dobrovoľný hasičský zbor s názvom Hasičská jednota a v rokoch 1940 až 1944 si postavili kultúrny dom, v ktorom začal rozvíjať činnosť Divadelný krúžok Poľana.

Povojnová história

V januári 1945 prešli obcou poslední nemeckí vojaci a po nich ruskí vojaci, ktorí oslobodili obec spod nacizmu. Pre obec sa začalo významné obdobie. Je späté s osobnosťou Metoda Kaľavského, ktorý sa výrazne zaslúžil o jej rozvoj. V roku 1946 bola dokončená elektrifikácia obce, v roku 1947 bol do prevádzky uvedený obecný rozhlas a prebehlo aj premietanie filmu v prvom obecnom kine v Prešovskom okrese. V tom istom roku sa začalo vyučovanie v materskej škole a vznikol futbalový klub s názvom 1. FC Sokol Sedlice. V roku 1948 bola otvorená Stredná škola v Sedliciach a zriadená autobusová linka Prešov – Sedlice. V ďalšom roku bolo sprístupnené prvé obecné kúpalisko v okrese Prešov a o rok nato zavedená telefónna prípojka. K ďalšiemu rozvoju obce došlo v súvislosti so vznikom jednotného roľníckeho družstva, ktoré bolo prvýkrát založené v roku 1950. V roku 1954 vznikla miestna skupina Československého Červeného kríža a v roku 1959 bolo sprístupnené zdravotné stredisko. V jeseni 1960 bola otvorená základná deväťročná škola a v roku 1965 dokončená novostavba administratívnej budovy JRD. V roku 1968 bol dokončený prvý 6-bytový dom a postupne ďalšie. O rok neskôr bola dokončená aj prístavba budovy MNV (dnešný obecný úrad) a v tom istom roku zriadená Miestna ľudová knižnica. Rok 1972 sa spája so vznikom detského folklórneho súboru, rok 1975 so sprevádzkovaním budovy športového klubu, rok 1982 s otvorením nákupného strediska a závodu verejného stravovania a rok 1983 so založením Folklórneho súboru Sedličan. V roku 1985 Československá televízia odvysielala film Šarišské Vianoce pod Čiernou horou, ktorý však vyšiel pod názvom Slamená krása. V tom istom roku bola skolaudovaná budova telocvične pri základnej škole. V roku 1986 boli začaté práce na plynofikácii obce. Od roku 1991 prebiehala úprava verejného priestranstva v centre obce vrátane regulácie potoka. V roku 1998 bola dokončená výstavba domu nádeje a v nastávajúcom roku sa začalo s rekonštrukciou interiéru kostola.